Rybárstvo na území Slovenska patrí medzi najstaršie zamestnania. Už o starých Slovanoch sídliacich pri rybných vodách bolo známe, že rybárstvo patrilo medzi dôležité zdroje ich obživy.
Ako dokazuje slovenská historiografia, rybárstvo predstavuje zdroj obživy aj na Slovensku. Naši predkovia si priniesli rybolovné praktiky aj do svojej terajšej vlasti a tu za priaznivých prírodných podmienok ich vykonávali aj v ďalších dejinných obdobiach a možno povedať až do súčasnosti. Svedčí o tom množstvo historických údajov.

Pri skúmaní a hodnotení jednotlivých zložiek ľudovej kultúry nemožno napokon obísť ani vedomosti ľudu uchované tradíciou. Na celom území Slovenska sa podľa takýchto tradičných poznatkov udáva, že v minulosti všetky slovenské rieky a potoky oplývali veľkým bohatstvom rýb. Ľudoví rybári jednoznačne potvrdzujú, že v našich vodách sa priam hemžili ryby a túto skutočnosť ilustrujú rôznymi pestrými a priliehavými výrokmi prirovnaniami a príkladmi. Množstvo rýb obsahovali ďalej aj rozličné trvalé alebo dočasné stojaté vody - mŕtve ramená riek rôzne bariny, jazerá atď. akými boli napr. na západnom Slovensku jamy, dolce, struhy, mláky, jazerá a štrkoviská, na Považí najmä važiny , čiže mŕtve ramená Váhu a občasné záplavy pobrežných jám a priehlbín, na východnom Slovensku známe Blatá atď. Všetky bývali plné rýb, čo umožňovalo pretrvávanie ľudového rybárstva až do súčasnosti, ba priam ho podnecovalo. Podstatnejšie zmeny a úpadok rybného bohatstva nastávajú najprv regulovaním riek, a tým často aj likvidovaním početných vodných nádrží, dočasných aj trvalých. Výslovne katastrofálne účinky majú otravné splašky z tovární, ktoré vo viacerých rybných vodách ryby takmer úplne vykynožili. Takisto sú škodlivé splašky z polí, keď dážď spláchne do vôd čerstvo rozprášené umelé hnojivo alebo poprašky a postreky na ničenie burín.

V ranom období slovenských dejín, keď poľnohospodárstvo a chov dobytka boli ešte v začiatkoch, zdrojom výživy boli aj výsledky či produkty zberného či koristného hospodárstva. Výživu v značnej miere tvorili plané druhy ovocia, lesné a poľné plodiny, z koristného podnikania rozličné druhy ulovených zvierat a v tom nie na poslednom mieste aj rýb. Až v ďalšej etape vývinu, rozvojom poľnohospodárstva a chovu dobytka, zberné a koristné hospodárstvo zákonite upadá a stáva sa naozaj len doplnkovým zdrojom výživy. Toto sa, prirodzene, vzťahuje aj na rybolov, no práve tu vari v najmenšej miere.